Test face recognition systému na hokejovom zápase v USA

USA boli odjakživa ťahúňov vo využívaní moderných technológií vo všetkých sférach života. Policajná práca a národná bezpečnosť nie sú vôbec výnimkou. Denne nás na TV obrazovkách udivujú CSI seriály, ktoré sú vo väčšine prípadov len sci-fi. A to nielen pre našich policajtov, ale aj pre tých amerických. Občas k nám však preniknú správy o technike, ktoré priblížia imaginárny televízny svet tomu skutočnému. Takýmto prípadom je aj BOSS – Biometric Optical Surveillance System. Skratka je použiteľná aj v slovenčine, keďže BOSS je vlastne v preklade biometrický optický sledovací systém. Ide o technológiu, ktorá automaticky rozoznáva tváre zachytené videokamerami a porovnáva ich s trojrozmernými signatúrami uloženými vo svojej databáze. Napriek menu BOSS (šéf) je systém v službách amerického Department of Homeland Security (DHS), ktoré sa hrdí tým, že dokáže rozoznať tváre jednotlivcov až na vzdialenosť 50 až 100 metrov.

Momentálne prebiehajú prípravy na ostré testovanie a na tento účel bol zvolený hokejový štadión, po ktorom sa budú pohybovať testovacie subjekty v čase prebiehajúceho zápasu v 6000-miestnej hale Toyota Center v Kennewicku (Washington). Počas hokejového zápasu 21. septembra sa budú vo vybraných monitorovaných sektoroch pohybovať 20 zamestnanci Pacific Northwest National Laboratory (PNNL) pracujúci pre DHS, ktorých má systém rozoznať spomedzi ostatných hokejových fanúšikov tvoriacich pozadie. Ako uviedol HeraldNet: „Polovica zamestnancov bola inštruovaná správať sa normálne, akoby boli na zápase a ostatní dostali príkazy pohybovať sa konkrétnym smerom okolo davu v presne vymedzených časoch…“. Podľa HeraldNet sa bude systém snažiť zo zaznamenaného videa identifikovať iba 20 zamestnancov PNNL: „Hokejoví fanúšikovia, ktorí chcú využiť možnosť opt-out, môžu nasledovať značky vedúce do koridorov bez kamier.“

Takéto testovanie by v našich podmienkach nebolo ani z ďaleka jednoducho realizovateľné. Hokejový štadión by sa síce dal označiť za priestor prístupný verejnosti, ale účel a využitie kamerových záznamov je v danom prípade prísne limitované. Testovanie experimentálnych face-recognition systémov by tak narazilo na zákon o ochrane osobných údajov už pri získavaní video záznamu. Následne by bolo potrebné uplatniť aj ustanovenia týkajúce sa biometrie, ktorej regulácia je v Európe oproti USA prísnejšia.

ZDROJ:
http://www.dhs.gov/
http://www.heraldnet.com/

Pridaj komentár