Nositeľné zariadenia – kamery sa stávajú tak rozšírené v radoch polície v USA, že experti spolupracujúci s mimovládkou Constitutional Project dali dokopy návod na ich použitie, bez neprimeraných zásahov do práva na súkromie civilistov ako aj policajtov. Návod obsahuje odporúčania na garantovanie práva vedieť o nahrávaní, možnosť požiadať o vypnutie záznamu, pravidlá pre dobu uchovávania,  ako aj možnosť prístupu k záznamu. 

UPDATE: Spoločnosť Taser ponúkla kamery Axon pre každého policajta zdarma na 1-ročné skúšobné obdobie. Debaty o ich používaní tak budú určite eskalované až na najvyššie miesta.  

Keď v januári zavolal do Minnesota Bank jeden z jej klientov a požiadal o prevod 28 a pol tisíca dolárov, požiadali ho pracovníci banky o dodatočnú verifikáciu. Odfaxoval im kópiu svojho pasu a vysvitlo, že ide o podvodníka. Miestna polícia použila internetové vyhľadávače obrázkov, aby našla použitú fotografiu a predpokladala, že páchateľ postupoval rovnako. Fotografiu skutočného klienta použitú na falošnom pase našla len na Google Image Search a preto požiadala súd, aby schválil žiadosť o vydanie údajov. Google tak dostal o polície požiadavku na vydanie mien, emailových adries, informácií z účtu a IP adries každej osoby, ktorá za posledných 5 týždňov vyhľadávala akékoľvek variácie mena poškodeného klienta banky. Ako sa k takto širokej požiadavke prekračujúcej princíp odôvodneného podozrenia postaví Google zatiaľ nie je známe.

Keďže je už po desiatej, tak môžeme vytiahnuť aj túto pikantnú informáciu o kanadskom výrobcovi erotických pomôcok. Spoločnosť We-Vibe zbierala údaje o používaní svojich produktov bez toho,  aby o tom vedeli ich používatelia. Smart vibrátor ovládaný mobilnou aplikáciou cez bluetooth zbieral informácie o sexuálnych zvyklostiach svojho používateľa. We-Vibe bude tento neuvážený počin stáť 4 milióny kanadských dolárov na mimosúdne vyrovnanie čo bude asi 10 tisíc na jedného zákazníka.

Z americkej komerčnej databázy uniklo cez 33 miliónov údajov a kontaktných informácií zamestnancov a iných zástupcov rôznych firiem či inštitúcií. Dáta analyzoval aj Troy Hunt, autor stránky „HAVE I BEEN PWND“ a hoci tento únik dát sa týkal primárne amerických firiem, spominaná stránka umožňuje každému preveriť, či jeho údaje neboli v minulosti súčasťou iných bezpečnostných incidentov (napr. u Yahoo alebo Linkedin).

Používanie súkromného emailu na pracovné účely sa už pomaly javí ako národný šport u amerických politikov. Po kandidátke na prezidentský post H. Clintonovej sa dostal na pretras aj republikánsky politik Mike Pence. Smola z prevalenia škandálu je o to väčšia, že jeho účet na AOL bol hacknutý. Je dôležité používať na prácu prostriedky, ktoré sú na to určené. Využívanie súkromných emailov na doručovanie firemných dát a interných informácií je u väčšiny zamestnávateľov neprípustné a môže byť dokonca považované za porušenie pracovnej disciplíny. V prípade štátnych úradníkov môžu byť súčasťou komunikácie aj utajované skutočnosti, ktoré by nemali tiecť cez freemailové spoločnosti.

To, že v USA nám na hraniciach prelustrujú všetky prenosné zariadenia, vypýtajú si heslá do systémov a sociálnych sietí je totálny FAIL, no málokoho to prekvapí. Nečakanou informáciou je však zistenie, že kanadskí colníci majú vo svojom zákone podobné oprávnenie na preskúmanie prinesených zariadení. Týka sa primárne colného konania, no miestna komunita ochrancov súkromia preventívne namieta vágnosť tohto ustanovenia a poukazuje na možnosť zneužitia.

http://globalnews.ca/news/3268531/cellphone-search-at-the-border-cbsa/