Ak chcete zverejniť fotku zlodeja z kamerového záznamu, musíte mať jeho súhlas. K právnemu názoru českého Úradu na ochranu osobných údajov sa priklonil aj Ústavný súd ČR. Videozáznam obstaraný pre účely ochrany majetku môže byť odovzdaný Polícii, avšak zverejňovanie je už nad rámec účelu spracúvania.

Celé rozhodnutie súdu ako aj vyjadrenia strán nájdete na NAJPRÁVO.

Z pohľadu indexu dátových rizík firmy Artmotion sme sa ocitli vo „vyberanej“ spoločnosti Bahrainu a Uruguaj:

In Artmotion’s own international data risk index, the US not only fails to make the top ten safest nations, but also fails to fall within the top 25, ranking at 38, behind Slovakia, Bahrain and Uruguay, for example.

Ide síce o PR článok na BetaNews, ale aj tak je to negatívne prekvapenie.

Plošné uchovávanie údajov pozastavené

Po nedávnom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie sa ľady pohli aj u nás. Plošné uchovávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke má na základe včerajšieho uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky pozastavenú účinnosť a poslanecký návrh týkajúci sa protiústavnosti častí zákona o elektronických komunikáciách bol prijatý na ďalšie konanie:

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 23. apríla 2014 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 10/2014 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 a čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13 a čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 7, čl. 8, čl. 11 a čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie uznesením takto:

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie. Pozastavuje účinnosť § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

NOVELA JE SCHVÁLENÁ

Prezident vrátil schválený zákon do parlamentu a ten ho opätovne schválil s akceptovaním jeho pripomienky, ktorá sa týkala § 10 ods.3 písmeno g) zákona o ochrane osobných údajov. Novela nadobudne účinnosť v plánovanom termíne.

Hlasovanie jednotlivých poslancov o vrátenom zákone možno nájsť na webe parlamentu, rovnako ako znenie prijatého zákona.

Aké zmeny schválili poslanci? Viac sa dozviete v našom článku Čerstvé zmeny zákona o ochrane osobných údajov.

Čerstvé zmeny zákona o ochrane osobných údajov

Minulý týždeň sa poslancom Národnej rady podarilo expresne schváliť novelu zákona o ochrane osobných údajov, ktorý platí od polovice minulého roka. Najmä zo strany podnikateľov a zamestnávateľov sa smerom k novému zákona šírila vlna kritiky argumentujúc vysokou administratívnou záťažou a neprimeranými nákladmi na splnenie povinností prijatej legislatívy. Pod rúškom prezidentských volieb bola prijatá novela zákona, ktorá vychádzala z pôvodného materiálu pripraveného Úradom na ochranu osobných údajov SR a schváleného Vládou SR.
Pôvodný materiál:

Vlastný materiál
Dôvodová správa – všeobecná časť
Dôvodová správa – osobitná časť
Kompletný materiál (zip)

V parlamente bola táto krátka novela upravená Ústavnoprávnym výborom, ktorý vyhovel tlaku podnikateľov a zamestnávateľov a pridal k pôvodnému materiálu 32 nových bodov.
Zmeny pôvodného návrhu z dieľne Ústavnoprávneho výboru: Uznesenie spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi
Takto vzniknutá novela nám teda prináša:

  • Zmenou pracovného pomeru na pracovnoprávny vzťah v definícii oprávnenej osoby (§ 4 ods. 2 písm. e), budú priamo zo zákona za oprávnené osoby považovaní aj tzv. dohodári, ktorí zo zákona pri poslednej zmene vypadli. Aj bez tejto úpravy mohli byť oprávnenými osobami cez poverenie zo strany zamestnávateľa, ale takto odpadne jednej zbytočný dokument.
  • Odstránením bonzáckych odsekov z § 8 bude zrušená povinnosť sprostredkovateľa donášať na prevádzkovateľa. Sprostredkovateľ tak nebude povinne nahlasovať Úradu na ochranu osobných údajov SR prešľapy svojho zákazníka (prevádzkovateľa) a nebude solidárne spoluzodpovený za jeho porušenia zákona.
  • Existujúci právny základ spracúvania osobných údajov upravený v § 10 ods. 3 písmeno g) sa doplní o ukážkový výpočet použiteľných alternatív spracúvania osobných údajov. Bez súhlasu dotknutej osoby tak bude možné spracúvať najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov, osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb, oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu alebo efektivity dotknutých osôb, ak nie sú vykonávané na základe osobitného zákona (preškrtnutý text bol odstránený pripomienkou prezidenta – približne to isté požadovali aj odborári). Ani do prijatia aktuálnej novely nebolo žiadne uvedených spracúvaní vylúčené, takže ide v zásade o kozmetickú zmenu. Práve táto zmena priniesla nevôľu zástupcov zamestnancov. Konfederácia odborových zväzov tvrdí, že vznikne rozpor so Zákonníkom práce a naruší sa tým sociálny zmier.
  • Do § 12 odsek 3 upravujúceho nakladanie zamestnávateľa s osobnými údajmi zamestnanca bude doplnené poskytovanie osobných údajov. Prax ukázala, že zverejňovanie a sprístupňovanie v mnohých prípadoch nestačili, keďže zamestnávateľ potreboval poskytnúť vybrané údaje zamestnancov svojim obchodným partnerom na ďalšie využívanie (spracúvanie).
  • Informačná povinnosť prevádzkovateľa pred získaním osobných údajov nebude platiť (§ 15 ods. 3) pre prípady spracúvania osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákona o ochrane osobných údajov (napr. aj knihy návštev) ani pre prípady spracúvania osobných údajov na základe osobitného zákona (napr. zákon o bankách).
  • Získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií bude povolené aj bez súhlasu dotknutej osoby (§ 15 ods. 6), ak ide o získavanie osobných údajov na účely uzatvorenia pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu.
  • Pre prevádzkovateľov, ktorí mali povinnosť vypracovať iba bezpečnostnú smernicu (§ 19 ods. 2) sa táto povinnosť zruší. Keďže sa však táto povinnosť týkala iba systémov bez citlivých údajov prepojených na internet a systémov s citlivými údajmi bez prepojenia na internet (čo sa nijak nezmení), vplyv tejto zmeny bude zanedbateľný. Všetci, ktorí mali doteraz povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt (smernica je jeho súčasťou), budú mať túto povinnosť aj naďalej v plnom rozsahu (napr. PaM na počítačoch s pripojením na internet).
  • V súvislosti so zrušením povinnosti vypracovania bezpečnostnej smernice bude zrušená aj povinnosť oboznámiť s jej znením všetky oprávnené osoby v potrebnom rozsahu (§ 19 odsek 5). Je otázne akým spôsobom sa s týmto zrušením oboznamovania vyrovná Úrad na ochranu osobných údajov SR v aplikačnej praxi. Bezpečnostná smernica je totiž aj súčasťou bezpečnostného projektu a oboznámenie oprávnených osôb s jej obsahom je kľúčovým opatrením v oblasti personálnej bezpečnosti.
  • Z právnej úpravy záznamu o poučení oprávnenej osoby vypadne povinná písomná forma a vypustené budú všetky obsahové náležitosti (§ 21 ods. 3). V praxi by to mohlo znamenať aj návrat k stručným záznamom, na ktorých by dotknutá osoba potvrdila jednou vetou, že bola poučená o právach a povinnostiach pri spracúvaní osobných údajov a o rozsahu jej oprávnení, povolených činností a podmienkach spracúvania osobných údajov. Vzory poučení zverejní na svojich internetových stránkach Úrad na ochranu osobných údajov SR čím sa mu opäť ponecháva priestor na tvorbu rozsiahlejších dokumentov. Záznam o poučení však regulovaný nie je.
  • Zodpovedná osoba prestane byť povinnosťou pre prevádzkovateľov s viac ako 20 oprávnenými osobami (§ 21 ods. 2). Každý prevádzkovateľ s oprávnenými osoba si tak bude môcť vybrať či zodpovednú osobu poverí alebo nie. Skúšky zodpovedných osôb však zrušené neboli a tak každá poverená zodpovedná osoba musí byť najskôr preskúšaná na Úrade na ochranu osobných údajov SR. Ten, kto nepoverí zodpovednú osobu je povinný oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov SR svoje informačné systémy (náhrada registrácie informačných systémov).
  • Rušiť sa bude aj zákaz štatutárov v pozícii zodpovednej osoby a nemožnosť vykonávať funkciu zodpovednej osoby osobou, ktorá bola viackrát uložená pokuta v súvislosti s neplnením povinností zodpovednej osoby (§ 23 ods. 6 a 7).
  • Prílohou poverenia zodpovednej osoby už nebude musieť byť poučenie zodpovednej osoby ako oprávnenej osoby (§ 23 ods. 11) a zruší sa aj povinnosť zodpovednej osoby donášať na prevádzkovateľa v prípade, že poruší zákon (§ 27 ods. 1).
  • Povinnosť registrácie informačných systémov sa zmení na oznamovaciu povinnosť (§ 33-34). Okrem zmeny názvu sa prakticky nič nezmení. Pribudne len možnosť oznámiť informačný systém prostredníctvom elektronického formulára bez zaručeného elektronického podpisu (čo platí aj pre nahlasovanie zmien) a v prípade informačných systémov prevádzkovaných na základe § 10 ods. 3 písm. g) sa pomerne neštandardne prepojila oznamovacia povinnosť s osobitnou registráciou. Problémy nastanú vtedy, keď prevádzkovateľ oznámi takýto informačný systém a hneď aj začne spracúvať osobné údaje (čo aj legálne môže urobiť). Podľa novely môže Úrad na ochranu osobných údajov SR rozhodnúť o tom, že takýto informačný systém podlieha osobitnej registrácii. Ďalší postup však nie je jasný. Počas posudzovania osobitnej registrácie sa totiž osobné údaje nespracúvajú a prevádzkovateľ čaká na jej povolenie. Novela však neobsahuje výslovnú výnimku z tohto pravidla a tak možno len dúfať, že výklad Úradu na ochranu osobných údajov SR bude aspoň trochu umiernený a keď sa rozhodne preklasifikovať oznamovaciu povinnosť na osobitnú registráciu, tak spracúvanie u prevádzkovateľa nepozastaví. Nepovolenie osobitnej registrácie by však jednoznačne malo za následok zastavenie spracúvania.
  • K oznámeniu informačného systému (doteraz označovanému ako registrácia) už nebude potrebné pripájať v prílohe popis podmienok spracúvania osobných údajov (§ 35 ods. 3).
  • Spoplatnená zostáva iba osobitná registrácia a jej zmeny v pôvodnej výške 50 eur (§ 41).
  • Horné hranice pokút budú znížené cca o tretinu z povinných sa vo väčšine prípadov stanú pre Úrad na ochranu osobných údajov SR voliteľnými. Povinnými zostanú len najvyššie pokuty pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, ktorých horná hranica je 200 tisíc eur (§ 68). Rovnako voliteľnými sa stanú aj poriadkové pokuty, ktorých výška sa nezmení (§ 69).
  • Ruší sa aj ukladanie pokút oprávneným osobám a zodpovedným osobám. Sankcie bude možné uložiť len prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi.
  • Z jedného roka na dva sa predĺži lehota na zosúladenie zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 76 ods. 2).
  • Existujúce registrácie informačných systémov sa budú považovať za oznámenia informačných systémov (nový § 77a ods. 1).

Schválené znenie novely: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4895

Pokiaľ prijatú novelu podpíše prezident tak v Zbierke zákonov bude vyhlásené úplné znenie zákona o ochrane osobných údajov s účinnosťou od 15. apríla 2014. V čase písania tohto článku sa tak zatiaľ ešte nestalo.

AKTUALIZÁCIA: Prezident vrátil schválený zákon do parlamentu a ten ho opätovne schválil s akceptovaním jeho pripomienky, ktorá sa týkala § 10 ods.3 písmeno g) zákona o ochrane osobných údajov (vyznačená v texte). Novela nadobudne účinnosť v plánovanom termíne.

Hlasovanie poslancov o vrátenom zákone

Príjemné správy z Úradu na ochranu osobných údajov

V posledných dňoch sa zo všetkých kútov podnikateľského prostredia ozýva hlasná kritika smerujúca proti legislatívnym či kontrolným aktivitám Úradu na ochranu osobných údajov SR. Medzičasom sa však tento úrad pokúsil prostredníctvom svojho webu zjednodušiť prevádzkovateľom informačných systémov plnenie niektorých povinností. Prostredníctvom odpovedí na niekoľko otázok jednoducho zistíte či je Váš informačný systém podlieha registrácii alebo evidencii a k dispozícii je aj elektronický formulár registrácie s návodom na vyplnenie. Popri týchto pomôckach zverejnil úrad aj pomocný dokument (dnes už na pôvodnom odkaze nie je dostupný), ktorého súčasťou je otvorený zoznam informačných systémov, ktoré nepodliehajú povinnosti registrácie. Ide napríklad o:

  • Personálny a mzdový informačný systém,
  • Kamerový informačný systém (napr. monitorovanie zamestnancov, monitorovanie priestorov prístupných verejnosti,
  • Evidencia o žiakoch, vedená školou,
  • Evidencia o pacientoch, vedená zdravotníckym zariadením,
  • Evidencia ubytovaných hostí, vedená zariadeniami poskytujúcimi ubytovacie služby.

Ďalšou dôležitou informáciou uvedenou v tomto dokumente je fakt, že sa úrad stotožnil s názorom neregistrovať informačné systémy prevádzkované na základe ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená potvrdenie, že výminka z registrácie platná pre informačné systémy, ktoré obsahujú osobné údaje, ktoré sú spracúvané na základe zákona, priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 34 ods. 2 písm. d) zákona), platí nielen pre systémy prevádzkované podľa osobitného zákona ako to bolo podľa starého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vypustením slova OSOBITNÝ sa okruh informačných systémov nepodliehajúcich registrácii rozšíril aj na systémy prevádzkované podľa ustanovení nového zákona:

  • § 15 ods. 4 – identifikácia fyzickej osoby pri jej jednorazovom vstupe do priestorov prevádzkovateľa,
  • § 15 ods. 7 – monitorovanie priestoru prístupného verejnosti (kamery),
  • § 15 ods. 9 – priamy marketing v rozsahu osobných údajov: titul, meno, priezvisko, adresa dotknutej osoby.

Registrovať teda nie je potrebné tzv. Knihu návštev, v ktorej prevádzkovateľ uchováva údaje o jednorazových vstupoch fyzických osôb do svojich priestorov, evidencia postačí aj pre kamerový informačný systém monitorujúci priestory prístupné verejnosti, rovnako ako pre informačný systém údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa dotknutej osoby používaných na priamy marketing.

Podobnej liberalizácie sa dočkal aj výklad výnimky z registrácie týkajúcej sa ostatných zákonov. Donedávna platná právna úprava hovoriaca o osobitnom zákone bola spájaná s vtedajším § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenia požadovalo od osobitného zákona celý rad obsahových náležitostí ako zoznam osobných údajov, účel spracúvania či okruh dotknutých osôb. Len takto kompletný zákon bol za osobitný zákon požadovaný. Nový zákon slovko OSOBITNÝ vypustil a úrad v spomínanom pomocnom dokumente uviedol aj niekoľko predpisov, ktoré túto požiadavku upravenú v § 10 ods. 2 nového zákona nie celkom spĺňajú (vyznačené v zozname).

Príklady osobitných zákonov, ktoré uviedol úrad v pomocnom dokumente:

  • Zákonník práce a ostatné zákony súvisiace s personálnou agendou
  • Zákonník práce – monitorovanie zamestnancov (kamery)
  • Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (monitorovanie kamerami pri športových podujatiach)
  • Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (§74)
  • Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§31)
  • Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 3 d) zákona č. 122/2013 Z. z. – Došlá a odoslaná pošta
  • Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
    zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov + vyhláška 21/2012
  • Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve
  • Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (na účely tvorby Registra obnovenej evidencie pozemkov)
  • Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
  • Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v spojitosti s Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 249/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie pozemkov
  • Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
  • Zákon c. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (spracovatelia odpadov)
  • Zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Formulácia výnimky z registrácie a hlavne posledné kroky úradu (elektronický formulár pre registráciu informačného systému či zverejnenie benevolentnejšieho výpočtu osobitných zákonov v spomínaného pomocnom dokumente) naznačujú, že úrad vníma požiadavky verejnosti a zdá sa, že im v rámci zákonných možností aj vychádza v ústrety. Bolo by príjemné, keby bol takýto uvoľnený spôsob výkladu zákona a liberalizovaný postoj úradu predzvesťou uvoľnenia prísnosti, ktorou sa úrad doteraz často prezentoval.

Okrem tohto článku sa určite dočká aj viacerých ďalších pochvalných reakcií.

Krik doma a potlesk v Bruseli

Kým z Bruselu prichádzajú správy skôr radostného charakteru o tom, že nová legislatíva ochrany osobných údajov bola takmer jednomyseľne schválená, na Slovensku sa opätovne dvíha búrka nevôle nasmerovaná proti nedávno prijatému zákonu o ochrane osobných údajov.

Republiková únia sa v rôznych médiách necháva počuť, že nový zákon priniesol samé negatíva a chaos:

http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/48/zamestnavatelia-pozaduju-zmenu-ochrany-osobnych-udajov/34929
https://www.istp.sk/clanok/4909/Zakon-o-ochrane-osobnych-udajov-je-pre-firmy-nevykonatelny-a-prilis-prisny
http://ekonomika.sme.sk/c/7134875/ochrana-udajov-priniesla-chaos-tvrdia-firmy.html

Zamestnávatelia novému zákonu vyčítajú:

1. vágnosť pojmov,
2. administratívnu a finančnú záťaž,
3. absurdnosť ustanovení,
4. likvidačné pokuty
5. zodpovednú osobu ako firmou plateného udavača,
6. mnohostranové papierové poučenia oprávnených osôb,
7. povinnosť bezpečnostných opatrení, ktorá vytvorila trh pre poradenské služby.

Na svojom webe zamestnávatelia požadujú zásadné prehodnotenie problematických ustanovení zákona a vyzývajú Úrad pre ochranu osobných údajov, aby v súčinnosti s príslušným rezortom predložil novelu zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorá bude zohľadňovať pripomienky zamestnávateľov.

Zamestnávatelia okrem toho vyzývajú Úrad na ochranu osobných údajov SR, aby v rámci implementácie európskej legislatívy v budúcnosti neprekračoval požiadavky a štandardy príslušných smerníc a odporúčaní, a nezhoršoval tým pozíciu slovenských firiem voči ich konkurentom v krajinách EÚ.

Zdroj: http://www.ruzsr.sk/sk/media.html?article=1078

Medzičasom v Bruseli zahlasovali poslanci europarlamentu jednoznačne v prospech pripravovaného nariadenia, ktoré zmení pomery v ochrane osobných údajov vo všetkých členských štátoch EÚ (621:10 hlasov v prospech nového právneho rámca pri absencii 22 poslancov). Navrhovaná legislatíva tak má za sebou prvé čítanie a europarlament, ktorý sa zíde po voľbách v máji bude môcť pokračovať v legislatívnom procese.

Tlačová správa: http://www.europarl.europa.eu/pdfs/news/expert/infopress/20140307IPR38204/20140307IPR38204_en.pdf