Biometria na letiskách, najmä v USA, nie je žiadnou novinkou. Snímanie odtlačkov prstov je už dávno samozrejmosťou pri vstupe do Spojených štátov. Svoje miesto si však hľadá aj ďalší biometrický prvok, ktorým je technológia rozpoznávania tváre. Letecká spoločnosť JetBlue oznámila plán nahradiť palubné lístky (boarding pass) práve overením pasažiera touto metódou. Delta zase umožňuje na niektorých letiskách odovzdať batožinu s overením identity cez rozpoznávanie tváre.

Nie je to však len americká doména. Zámery používať rozpoznávanie tváre spolu z odtlačkami prstov oznámili aj imigračné úrady v Austrálii. A v EÚ testuje podobné metódy Finnair a testovanie uskutočňuje aj Paríž na letisku Charlesa de Gaulla a holandské aerolínie KLM.

Pochopiteľné obavy sú ohľadom presnosti a neposlednom rade aj dopady na súkromie. 

Zdroj: Mashable.com

Na zlodejov toaletného papiera nasadili v pekingskom Temple of Heaven technológiu rozoznávania tváre. Správcovia tohto miesta zaradeného do Svetového dedičstva organizáciou UNESCO nainštalovali výdajník toaletného papiera, ktorý návštevníka požiada o naskenovanie tváre a až potom mu poskytne presne určené množstvo papiera. Dôvodom boli jeho časté krádeže a spotreba takto klesla o 80%. O zásade primeranosti, ktorá je jedným z pilierov práva na ochranu osobných údajov však pri takomto získavaní dát nemôže byť ani reči.

 

Odfotíte si mobilom človeka, ktorý sedí v parku na lavičke a v priebehu pár sekúnd sa dozviete jeho meno a priezvisko? Takéto ambície má podľa Telegraph (a SME)  nová aplikácia Facezam. Tvár neznámeho človeka má identifikovať prostredníctvom profilu na sociálnej sieti Facebook pomocou automatizovanej metódy rozpoznávania tváre. Hoci proti nej brojí aj samotný Facebook a je celkom možné, že sa do používania vôbec nedostane, aj tak rozvírila diskusie o tom, aký zásah do súkromia je ešte stále primeraný. 

Test face recognition systému na hokejovom zápase v USA

USA boli odjakživa ťahúňov vo využívaní moderných technológií vo všetkých sférach života. Policajná práca a národná bezpečnosť nie sú vôbec výnimkou. Denne nás na TV obrazovkách udivujú CSI seriály, ktoré sú vo väčšine prípadov len sci-fi. A to nielen pre našich policajtov, ale aj pre tých amerických. Občas k nám však preniknú správy o technike, ktoré priblížia imaginárny televízny svet tomu skutočnému. Takýmto prípadom je aj BOSS – Biometric Optical Surveillance System. Skratka je použiteľná aj v slovenčine, keďže BOSS je vlastne v preklade biometrický optický sledovací systém. Ide o technológiu, ktorá automaticky rozoznáva tváre zachytené videokamerami a porovnáva ich s trojrozmernými signatúrami uloženými vo svojej databáze. Napriek menu BOSS (šéf) je systém v službách amerického Department of Homeland Security (DHS), ktoré sa hrdí tým, že dokáže rozoznať tváre jednotlivcov až na vzdialenosť 50 až 100 metrov.

Momentálne prebiehajú prípravy na ostré testovanie a na tento účel bol zvolený hokejový štadión, po ktorom sa budú pohybovať testovacie subjekty v čase prebiehajúceho zápasu v 6000-miestnej hale Toyota Center v Kennewicku (Washington). Počas hokejového zápasu 21. septembra sa budú vo vybraných monitorovaných sektoroch pohybovať 20 zamestnanci Pacific Northwest National Laboratory (PNNL) pracujúci pre DHS, ktorých má systém rozoznať spomedzi ostatných hokejových fanúšikov tvoriacich pozadie. Ako uviedol HeraldNet: „Polovica zamestnancov bola inštruovaná správať sa normálne, akoby boli na zápase a ostatní dostali príkazy pohybovať sa konkrétnym smerom okolo davu v presne vymedzených časoch…“. Podľa HeraldNet sa bude systém snažiť zo zaznamenaného videa identifikovať iba 20 zamestnancov PNNL: „Hokejoví fanúšikovia, ktorí chcú využiť možnosť opt-out, môžu nasledovať značky vedúce do koridorov bez kamier.“

Takéto testovanie by v našich podmienkach nebolo ani z ďaleka jednoducho realizovateľné. Hokejový štadión by sa síce dal označiť za priestor prístupný verejnosti, ale účel a využitie kamerových záznamov je v danom prípade prísne limitované. Testovanie experimentálnych face-recognition systémov by tak narazilo na zákon o ochrane osobných údajov už pri získavaní video záznamu. Následne by bolo potrebné uplatniť aj ustanovenia týkajúce sa biometrie, ktorej regulácia je v Európe oproti USA prísnejšia.

ZDROJ:
http://www.dhs.gov/
http://www.heraldnet.com/

Google ukazuje cestu aj pre FB

To, že sa Google poučil z fiaska s nasadením sociálnej siete BUZZ je snáď už každému jasné. Avšak to, že by ho niekto mohol dávať za príklad Facebooku, čakal asi málokto. Nehovoriac o tom, že ten niekto bude Hamburgský úrad pre slobodu informácií a ochranu osobných údajov, hlavne keď nemecké úrady vôbec nemajú sociálne siete v obľube. Nikomu snáď netreba pripomínať, že napríklad také tlačidlo LIKE od Facebooku, ktoré zaplavilo internetové stránky, sa vďaka zásahu nemeckých ochrancov údajov dostalo do ilegality.

V čom je teda Google lepší od Facebooku? Podľa posledných správ z Nemecka je to najmä v spôsobe spustenia služby rozoznávania tváre (Face Recognition). Kým Facebook sa nikoho nepýtal či sa chce zapojiť do tejto služby a rovno ju nasadil s možnosťou odhlásenia cez nastavenia súkromia, Google zvolil presne opačný postup. Vybral sa cestou OPT-IN namiesto Facebookom preferovanej OPT-OUT, ktorá mu už dlhší čas spôsobuje nevôľu u všetkých čo si vážia svoje súkromie. PLUSka od Google sa teda užívateľa opýta, či má záujem využiť službu rozpoznania jeho tváre alebo nie. Facebook zasa bez akýchkoľvek otázok vytvorí biometrický profil užívateľa a nechá ho tápať v nastaveniach, pokiaľ chce službu Tag Suggestions zrušiť.

Takže zostáva len dúfať, že Google sa bude držať štandardov ochrany súkromia a osobných údajov aj naďalej, a že ostatní hráči na trhu budú jeho príklad nasledovať.