Používanie súkromného emailu na pracovné účely sa už pomaly javí ako národný šport u amerických politikov. Po kandidátke na prezidentský post H. Clintonovej sa dostal na pretras aj republikánsky politik Mike Pence. Smola z prevalenia škandálu je o to väčšia, že jeho účet na AOL bol hacknutý. Je dôležité používať na prácu prostriedky, ktoré sú na to určené. Využívanie súkromných emailov na doručovanie firemných dát a interných informácií je u väčšiny zamestnávateľov neprípustné a môže byť dokonca považované za porušenie pracovnej disciplíny. V prípade štátnych úradníkov môžu byť súčasťou komunikácie aj utajované skutočnosti, ktoré by nemali tiecť cez freemailové spoločnosti.

MS vs Google – súkromie a reklama

Ochranu osobných údajov a súkromia začínajú firmy využívať aj v marketingu. Nedávne problémy Google na súde v Kalifornii, keď im sudkyňa Lucy Koh zmietla zo stola argumentáciu podporujúcu skenovanie emailov, využil jeho rival Microsoft na kampaň Don’t get scroogled!. Vo svojom videu Microsoft vysvetľuje praktiky generovania reklamy v službe Gmail a odporúča svoj Outlook.com.

Video si možete pozrieť na Youtube (VIDEO)

Microsoft okrem toho spustil aj petičnú/reklamnú akciu proti čítaniu mailov a spamovaniu zo strany Google. Skenovanie emailov robí problémy aj Yahoo a tak MS môže využiť svoje neskenovanie ako konkurenčnú výhodu.

Skenovanie Gmailovej pošty nie je OK

V Kalifornii je ochrana osobných údajov horúcou témou posledných dní. Po nedávno schválenom zákone, ktorý garantuje osobám mladším ako 18 rokov právo vymazať všetky svoje príspevky na internetových stránkach vybraných prevádzkovateľov sa na pretras opäť dostal internetový gigant Google. Sudkyňa Lucy H. Koh na súde Severného dištriktu Kalifornie odmietla žiadosť Google o zamiestnutie žaloby na porušovanie kalifornského zákona o odpočúvaní. Dala tým jednoznačne najavo, že pravidlá pre odpočúvanie sa vzťahujú aj na službu Gmail. Google sa už dávnejšie netají tým, že používatelia služby Gmail nemôžu očakávať dôvernosť obsahu svojej pošty. Skenovanie obsahu emailov je bežnou praxou a používatelia s ním súhlasili ešte pred začatím mailovania.

Diskutabilné ostáva právo skenovať poštu vo vzťahu k odosielateľom či adresátom nevyužívajúcim služby od Google. Títo nedali svoj súhlas s podmienkami používania platnými pre Gmail a neočakávajú, že obsah ich komunikácie s druhou stranou bude skenovať a využívať niekto tretí. Ešte nejaký čas potrvá kým bude v tomto spore finálny verdikt, avšak ako už teraz informoval riaditeľ projektu ochrany súkromia J. M. Simpson za Consumer Watchdog: „Toto je historický krok pre zaradenie internetovej komunikácie pod rovnakú legislatívnu ochranu súkromia ako zvyšok spoločnosti. Súd oprávnene zamietol pokrivenú logiku Google, že na odoslanie emailu musíme akceptovať zásah do súkromia“.
Hoci ide len o procesné rozhodnutie, odkaz sudkyne Lucy H. Koh je jednoznačný. Zákony upravujúce odpočúvanie sa vzťahujú aj na internet.

Court Order sudkyne Lucy H. Koh v úplnom znení.

Email – osobný údaj?

Viackrát som dostal otázku o tom či si myslím, že emailová adresa je osobným údajom alebo nie. Rozhodol som sa preto týmto smerom pohnať najnovší príspevok na blog. Neviem či sa mi však podarí uspokojiť všetkých zvedavcov, lebo na túto otázku podľa môjho názoru nie jej jednoznačná odpoveď. Prečo je tomu podľa mňa tak? Osobnými údajmi sú totiž údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby…atď. A tu je kameň úrazu. Povedal by som, že emailové adresy by sme mohli rozdeliť na také, ktoré za osobné údaje možno považovať a také, ktoré by osobnými údajmi za určitých okolností nemali byť. Ale poďme sa na to pozrieť bližšie. Kedy by mal byť email (teda emailová adresa) osobným údajom? Osobným údajom by mal byť za predpokladu, že z neho možno vyčítať meno, priezvisko a zamestnávateľa. Napríklad ministerstvá, ostatné ústredné alebo iné orgány štátnej správy a v podstate celý verejný sektor by mal používať emailové adresy v tvare meno.priezvisko@zamestnávateľ.sk. Aj keď nie všetky inštitúcie toto pravidlo dodržiavajú, z takejto emailovej adresy možno zistiť, že napríklad „Meno Priezvisko“ pracuje na úrade či ministerstve. Nepriamo ochrana týchto údajov vyplýva aj zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý takýto údaj umožňuje sprístupniť iba o vybranej skupine úradníkov na vedúcich či inak dôležitých postoch. U radového zamestnanca sa zachováva jeho právo na súkromie a ochranu osobných údajov a žiadne informácie o jeho osobných údajoch sa proste nesprístupňujú (pokiaľ na to nedal písomný súhlas alebo to neurčil osobitný zákon). Nielen orgány verejnej správy, ale aj obchodné spoločnosti používajú často pre svojich zamestnancov emailovú adresu v tvare meno.priezvisko@nazov_firmy.sk a v prípadoch väčšiny takýchto spoločností je malá šanca, že by šlo o falošné meno imaginárneho zamestnanca. V mnohých prípadoch na identifikáciu osoby postačí aj uvedenie jej mena a priezviska s dodatkom určujúcim zamestnávateľa (v tomto prípade môže byť osoba rovno z týchto údajov identifikovaná). V iných je zasa na základe týchto dát jednoduché dohľadať hoci aj na internete či v telefónnych zoznamoch (tie sú vlastne tiež na webe) adresu a telefónne číslo (dotknutá osoba by tak mohla byť identifikovateľná). Tu by som teda povedal, že skutočne je na mieste hovoriť aj o osobných údajoch. Ak by sa však jednalo o emailovú adresu v nejakom „uletenom tvare“, ktorá vyzerá ako keby prešla cez generátor náhodných „číslo-písmenkových“ znakov (čosi ako sejasd798hhdfj565@gmail.com) a nešlo by o prípadnú prezývku notoricky spájanú s dotknutou osobou, ťažko by sa dalo hovoriť o osobných údajoch. Toľko teda zbežne k emailovej adrese a k dileme či je alebo nie je osobným údajom. Ako som povedal na začiatku, odpoveď nie je jednoznačná a nedá sa použiť všeobecne. Keď však už dôjdeme k názoru, že nejaká emailová adresa je osobným údajov, ešte to nemusí automaticky znamenať, že sa na ňu vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov so svojim ochranným dáždnikom. Ale o tom snáď inokedy.