Ako si uplatním svoje práva?

Dotknutá osoba – človek, ktorého osobné údaje niekto spracúva, máva často pocit, že sa to nedeje celkom s “kostolným poriadkom“ a teda v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Tiež sa môže stať, že má podozrenie či niekto náhodou nespracúva jeho osobné údaje bez právneho základu (tým môže byť napríklad súhlas alebo zákon) alebo pochybnosť o tom, z akého zdroja údaje pochádzajú. Mnohí už dnes vedia, že pri dovolávaní sa svojich práv môžu využiť pomoc Úradu na ochranu osobných údajov SR  cez oznámenie o porušení zákona (ľudovo povedané „sťažnosť“). Nie je to však až také jednoduché a oznámeniu na úrade by malo predchádzať tzv. uplatnenie práva dotknutej osoby.

Legislatíva ochrany osobných údajov u nás (ale aj inde v EÚ) počíta s aktívnou spoluprácou dotknutej osoby. Naše veci alebo čokoľvek na čom nám záleží si chránime pred zlodejmi alebo tými, ktorí nám chcú nejako uškodiť. Podobný prístup sa očakáva aj pri nakladaní s osobnými údajmi. Aktívna ochrana nespočíva iba v tom, že nedávame svoje každému len tak pre nič za nič, a že nevypĺňame každý formulár na webe či inde. Potrebná je aj v momente, keď máme pocit, že niekto nám do nášho práv na ochranu osobných údajov (zapísaného aj v Ústave SR) zasahuje.Keď sa teda chcem sťažovať na úrade na niektorého prevádzkovateľa (spracúvajúceho moje údaje), potrebujem ho predtým osloviť so svojimi požiadavkami.

  • Ak mám teda pocit, že niekto má moje údaje a pritom by ich nemal mať – opýtam sa ho na to.
  • Ak mi je jasné, že ich má, ale neviem odkiaľ – opýtam sa ho na tiež.
  • Ak chcem vedieť aké údaje o mne prevádzkovateľ má – rovnako sa opýtam.
  • Ak má o mne údaje, ktoré sú nesprávne, neúplné alebo neaktuálne – požiadam ho o opravu.
  • Ak podľa mňa došlo k splneniu účelu spracúvania alebo si myslím, že je porušený zákon o ochrane osobných údajov – požiadam o likvidáciu mojich údajov.
  • Ak si myslím, že moje údaje budú spracúvané na účely priameho marketingu (cielená reklama) – zašlem mu svoje námietky.
  • Ak nechcem, aby sa moje údaje (titul, meno, priezvisko, adresa) boli využívané alebo poskytované na priamy marketing – rovnako môžem namietať.

Aby boli naše snahy účinné, musia spĺňať požiadavky zákona. V tomto prípade je to hlavne písomný charakter. Na prvý pohľad pôsobí táto požiadavka obmedzujúco a prísne byrokraticky. Treba si však uvedomiť, že túto moju písomnú žiadosť budem potrebovať v prípade, že mi prevádzkovateľ nevyhovie a ja ho budem chcieť oznámiť úradu. Preto je najlepšie, ak svoju písomnú žiadosť pošlem doporučene a odložím si jej kópiu aj s podacím lístkom. Môžu v ďalšom konaní poslúžiť ako dôkaz, že prevádzkovateľ porušil zákon. Nehovoriac o tom, že ich treba priložiť k oznámeniu o porušení zákona (sťažnosť na úrade). Dotknutá osoba totiž síce pri podozrení, že jej osobné údaje sa neoprávnene spracúvajú, môže podať o tom oznámenie úradu, ale súčasťou oznámenia sú dôkazy na podporu tvrdení uvedených v oznámení a tiež kópia listiny preukazujúcej uplatnenie práva dotknutej osoby ako sme si povedali vyššie (ak sa takéto právo mohlo uplatniť alebo uvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa).

Pokiaľ si teda uplatňujem svoje práva ako dotknutá osoba spôsobom, ktorý mi predpisuje zákon (teda písomne), prevádzkovateľ je povinný mi odpovedať do 30 dní a to rovnako písomným spôsobom. Spravidla to musí urobiť bezplatne. Iba v prípade informácií o zdroji, z ktorého má údaje a pri odpise údajov (keď sa pýtam – aké údaje o mne spracúva).

Pridaj komentár