Ministerstvo dopravy – nový PRIVACY GURU

Prvého júla tohto roku nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane osobných údajov. Odvtedy sa k jeho zneniu vyjadrilo viacero odborníkov a samotný Úrad na ochranu osobných údajov SR k jeho uplatňovaniu na svojom webe publikoval tzv. Najčastejšie otázky či metodické usmernenia. Napriek celému radu fundovaných zdrojov informácií však z času na čas rozvíri pokojné vlny ochrany osobných údajov aj subjekt, od ktorého by to nikto nečakal. Poslednou hviezdou v oblasti metodiky ochrany súkromia sa tak znenazdajky stalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ministerstvo prednedávnom na svojom webe zverejnilo Stanovisko k monitorovacím záznamovým zariadeniam ohľadne ochrany osobných údajov. Ťažko určiť pohnútky, ktoré viedli túto ustanovizeň, k vyjadreniu svojho odborného názoru. Možno len predpokladať, že sa na ministerstve stretli s viacerými otázkami ohľadom uplatňovania zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v súvislosti s novým zákonom o ochrane osobných údajov.

V uvedenom stanovisku ministerstvo nielenže pomiešalo právny základ spočívajúci v osobitnom právnom predpise s právnym základom určeným verejným záujmom, ale vyjadrilo aj svoje výhrady k metodickému usmerneniu Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 1/2013 k pojmu osobné údaje.
Nešťastnú formuláciu stanoviska uvádzame v úplnom znení. Viac ako metodicky by však mala byť uplatňovaná v rovine humoristickej:

STANOVISKO – úplné znenie:
Stanovisko MDVRR SR k monitorovacím záznamovým zariadeniam ohľadne ochrany osobných údajov

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa súhlas so spracúvaním osobných údajov nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov. Osobné údaje sa spracúvajú len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon a možno ich z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len na účel ustanovený osobitným zákonom, pričom osobitný zákon ustanoví aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú. Pre úplnosť uvádzame, že podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ktorý platil v čase novely zákona č. 725/2004 Z. z. (zákonom č. 519/2011 Z. z.), išlo o ustanovenie § 7 ods. 3 s obdobným obsahom.

Z pohľadu citovaného ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. je zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách osobitným zákonom, ktorý upravuje spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb na úseku premávky na pozemných komunikáciách.

Podľa nášho názoru prichádza do úvahy aj ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 122/2013 Z. z., podľa ktorého na spracúvanie osobných údajov sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme. Monitorovanie stanice technickej kontroly je určené na účely zvýšenia kvality výkonu technických a emisných kontrol, identifikácie vozidiel a zvýšenia bezpečnosti vozidiel v cestnej premávke (§ 48a ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z.) a záznam sa poskytuje určeným orgánom (napr. ministerstvu dopravy, obvodným úradom dopravy, Policajnému zboru) na plnenie úloh spojených s výkonom kontroly, dozoru alebo uplatňovania regulácie v súvislosti s výkonom verejnej moci, t. j. vo verejnom záujme z pohľadu § 4 ods. 3 písm. m) zákona č. 122/2013 Z. z., podľa ktorého verejným záujmom je dôležitý záujem štátu realizovaný pri výkone verejnej moci, ktorý prevažuje nad oprávneným záujmom fyzickej osoby alebo viacerých fyzických osôb a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody.

Podľa zákona č. 725/2004 Z. z. dotknutou osobou je prevádzkovateľ vozidla, ktorým je „vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla“. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 725/2004 Z. z. je prevádzkovateľ vozidla povinný podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole.

Zákon č. 725/2004 Z. z. v § 48a a 66a upravuje účel monitorovania, priestory, ktoré sú predmetom monitorovania, ktorým osobám a na aké účely sa poskytujú záznamy z monitorovania, dobu uchovávania videozáznamov.

Podľa § 40 ods. 1 písm. k) oprávnená osoba technickej kontroly je povinná zabezpečiť používanie monitorovacieho záznamového zariadenia a odoslanie záznamu do informačného systému technických a emisných kontrol vozidiel v rozsahu a spôsobom ustanoveným v prílohe č. 3a vykonávacej vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z. (vydanej na základe splnomocnenia v § 38 ods. 12 zákona č. 725/2004 Z. z.) a je tiež povinná zabezpečiť označenie stanice technickej kontroly o monitorovaní záznamovým zariadením spôsobom ustanoveným vo vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 29/2006 Z. z.

Záverom poukazujeme na to, že záznam vyhotovený z monitorovacieho záznamového zariadenia sa neposkytuje na verejné účely, ale iba v zákone určeným osobám, a to len v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh (§ 48a ods. 4).

Pokiaľ ide o evidenčné číslo vozidla podľa nášho názoru pri technických a emisných kontrolách sa spracúvajú údaje o vozidle a evidenčné číslo vozidla nenapĺňa znaky osobného údaja podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. „osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.“

Podľa metodického usmernenia Úradu pre ochranu osobných údajov 1/2013 k pojmu osobné údaje je osobný údaj taká informácia, ktorá umožňuje nespochybniteľnú identifikáciu určitej osoby. Úrad dáva ako príklad rodné číslo. Podľa r.č. nie je možné určiť osobu – je možné zistiť vek, pohlavie, ale nič viac, pretože databáza rodných čísiel nie je verejne prístupná. Ani samotné meno nie je osobný údaj, pretože osôb s rovnakým menom môže byť viacero. Z uvedeného podľa nášho názoru vyplýva, že aj evidenčné číslo vozidla samo o sebe nie je osobným údajom. Mohlo by byť osobným údajom iba s ďalšími údajmi o majiteľovi (jeho meno a adresa). Evidencia vozidiel nie je verejne prístupná (je prístupná iba policajtom, súdom, exekútorom a poisťovniam), a preto hocikto podľa evidenčného čísla vozidla nedokáže identifikovať konkrétnu osobu.

Na záver ešte uvádzame, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pri príprave zákona č. 519/2011 Z. z. spolupracovalo s Úradom na ochranu osobných údajov a aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania všetky pripomienky Úradu na ochranu osobných údajov boli do návrhu zákona zapracované.

Update: Stanovisko už dnes znie trošičku inak. Nájsť ho možete na: http://www.telecom.gov.sk

Pridaj komentár