Email – osobný údaj?

Viackrát som dostal otázku o tom či si myslím, že emailová adresa je osobným údajom alebo nie. Rozhodol som sa preto týmto smerom pohnať najnovší príspevok na blog. Neviem či sa mi však podarí uspokojiť všetkých zvedavcov, lebo na túto otázku podľa môjho názoru nie jej jednoznačná odpoveď. Prečo je tomu podľa mňa tak? Osobnými údajmi sú totiž údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby…atď. A tu je kameň úrazu. Povedal by som, že emailové adresy by sme mohli rozdeliť na také, ktoré za osobné údaje možno považovať a také, ktoré by osobnými údajmi za určitých okolností nemali byť. Ale poďme sa na to pozrieť bližšie. Kedy by mal byť email (teda emailová adresa) osobným údajom? Osobným údajom by mal byť za predpokladu, že z neho možno vyčítať meno, priezvisko a zamestnávateľa. Napríklad ministerstvá, ostatné ústredné alebo iné orgány štátnej správy a v podstate celý verejný sektor by mal používať emailové adresy v tvare meno.priezvisko@zamestnávateľ.sk. Aj keď nie všetky inštitúcie toto pravidlo dodržiavajú, z takejto emailovej adresy možno zistiť, že napríklad „Meno Priezvisko“ pracuje na úrade či ministerstve. Nepriamo ochrana týchto údajov vyplýva aj zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý takýto údaj umožňuje sprístupniť iba o vybranej skupine úradníkov na vedúcich či inak dôležitých postoch. U radového zamestnanca sa zachováva jeho právo na súkromie a ochranu osobných údajov a žiadne informácie o jeho osobných údajoch sa proste nesprístupňujú (pokiaľ na to nedal písomný súhlas alebo to neurčil osobitný zákon). Nielen orgány verejnej správy, ale aj obchodné spoločnosti používajú často pre svojich zamestnancov emailovú adresu v tvare meno.priezvisko@nazov_firmy.sk a v prípadoch väčšiny takýchto spoločností je malá šanca, že by šlo o falošné meno imaginárneho zamestnanca. V mnohých prípadoch na identifikáciu osoby postačí aj uvedenie jej mena a priezviska s dodatkom určujúcim zamestnávateľa (v tomto prípade môže byť osoba rovno z týchto údajov identifikovaná). V iných je zasa na základe týchto dát jednoduché dohľadať hoci aj na internete či v telefónnych zoznamoch (tie sú vlastne tiež na webe) adresu a telefónne číslo (dotknutá osoba by tak mohla byť identifikovateľná). Tu by som teda povedal, že skutočne je na mieste hovoriť aj o osobných údajoch. Ak by sa však jednalo o emailovú adresu v nejakom „uletenom tvare“, ktorá vyzerá ako keby prešla cez generátor náhodných „číslo-písmenkových“ znakov (čosi ako sejasd798hhdfj565@gmail.com) a nešlo by o prípadnú prezývku notoricky spájanú s dotknutou osobou, ťažko by sa dalo hovoriť o osobných údajoch. Toľko teda zbežne k emailovej adrese a k dileme či je alebo nie je osobným údajom. Ako som povedal na začiatku, odpoveď nie je jednoznačná a nedá sa použiť všeobecne. Keď však už dôjdeme k názoru, že nejaká emailová adresa je osobným údajov, ešte to nemusí automaticky znamenať, že sa na ňu vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov so svojim ochranným dáždnikom. Ale o tom snáď inokedy.

5 thoughts on “Email – osobný údaj?

  1. Článok sa mi páči.

    Najprv k osobe „určenej“. Tak ako píšete u drvivej väčšiny ľudí, nemôže byť mail vo forme meno.priezvisko@freemail.com osobným údajom. Môže byť však rovnaká e-mailová adresa osobným údajom pokiaľ je meno.priezvisko unikátnym. Napríklad moje Martin Husovec je unikátnym. Na slovensku takého mena niet a v zahraničí som sa nikde na internete nestretol s ním. Teda môže byť napríklad e-mail martin.husovec@freemail.com osobným údajom?

    Ja osobne vidím problém v tom, že aj keď sa jedná o unikátne meno a priezvisko, ktoré jednoznačne určujú osobu, nie je isté, že takýto freemail patrí osobe, ktorá nosí toto meno a priezvisko. Teda za unikátnym meno-priezviskovým mailom sa môže skrývať ktokoľvek.

    Moja otázka by však smerovala najmä k osobe „určiteľnej“.

    Môžeme považovať e-mailovú adresu za osobný údaj ak prostredníctvom nej možno vypátrať osobu jednoducho prostredníctvom verejne dostupných databáz.

    1. Príklad : máme e-mail peter.gursky@gmail.com , tento pán je

    – buď vlastníkom webovej stránky a preto „vďaka“ stránkam ako owebu.cz sa jeho e-mailová adresa zobrazí spolu po jej zadaní do google aj s jeho SK-nic handle (čo je osobný údaj, keďže je prísne spojený s konkrétnou osobou)

    – buď si píše blog a po zadaní do google ho možno krásne identifikovať niekedy aj s foto

    – má na internete inzerát s pripojeným telefónnym číslom či uvedenou adresou,

    – alebo sa inak prostredníctvom vyhľadávačou dokáže identifikovať osoba skrytá za e-mailovou adresou. Týmto vlastne dochádza k indentifikácií osoby.

    Čo v prípade e-mailových adries, ktoré síce neobsahujú meno a priezvisko ale sú pripnuté k osobným stránkam.

    2. Príklad : pán Peter Gurský má osobnú stránku http://www.gherkin.com , kde má údaje o svojej osobe, vzdelaní a pod. zároveň jedinú adresu admin@gherkin.com

    Ešte by som sa rád opýtal, či články na OOU skutočne bežia na creative commons teda môžem tie najzaujímavejšie s uvedeným zdroja prilepiť na môj blog.

  2. martin.husovec@freemail.com skutočne nemožno považovať za osobný údaj aj napriek unikátnosti kombinácie mena a priezviska. táto emailová adresa môže byť použitá (zaregistrovaná) kýmkoľvek. Vaša meno a priezvisko je však v skutočnosti osobným údajom lebo na jej základe ste určiteľný a v určitej komunite aj určený. bez väčšej námahy si ktokoľvek dogoogli plno ďalších informácií vrátane fotografií 🙂 čím sa identifikácia zavŕši.
    pri absencii spojenia mailu martin.husovec@freemail.com s Vašou osobou teda nepôjde o Váš údaj. Teda súhlasím s Vami.

    1. príklad pána Gurskeho – hm. Áno, o mnohých ľuďoch je možné vytiahnuť z webu aj na základe bezvýznamnej informácie údaje, ktoré vedú k identifikácii. Skutočne občas stačí aj meno s priezviskom na to určenie osoby.
    2. príklad – tak to je zaujímavé, ale pokiaľ z obsahu webu vyplýva, že ide o jeho kontaktný email tak by mohlo ísť o jeho charakteristiku (niečo čo v spojení s niečím iným bude osobným údajom). Pokiaľ to však nie je z webu evidentné, môže ísť kľudne o mail na týpka čo pre tohto pána stvoril web po technickej stránke a stará sa mu o jeho fungovanie.

  3. Aj tak nechápem čo riešite?

    Ak riešite či je, alebo nie je, niečo osobným údajom riešte si, ale nejpodstatnejším je záver a to kto a akým spôsobom ho môže spracúvať!!!

    Príklad pána Gurského – ak sú osobné údaje zverejnené (akýmkoľvek spôsobom – nielen Internet) je možné ich spracúvať bez písomného súhlasu dotknutej osoby s uvedením zdroja.

    No a čo sa týka e-mailu v tvare meno.priezvisko@organizácia.gov.sk a pod. – tu by som chcel niečo podotknúť – páni niečo vám uniklo – Zákon 428/2008 a aj smernica 95/46/EC rieši
    a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní

    a nie ochranu kontaktných údajov organizácie pretože pri uvedenom e-maile osoba nevystupuje ako fyzická osoba, ale ako zamestnanec organizácie.

    Je dosť už to, že zamestnávateľ nie je oprávnený prezerať doručenú poštu na takýto e-mail, nakoľko nie je možné zaručiť, že na uvedenú e-mailovú adresu bola doručená súkromná pošta?? A to aj napriek tomu, že napr.: v pracovnej zmluve má uvedené, že e.mailová komunikácia bude monitorovaná??

  4. K tomu asi len toľko:

    Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Amann vs Švajčiarsko zo 16.2.2000, §65:
    „[…] pojem „súkromný život“ sa nesmie vykladať obmedzujúcim spôsobom. Rešpektovanie súkromného života zahŕňa najmä právo vytvárať a rozvíjať vzťahy s inými ľuďmi; okrem toho neexistuje žiadny dôvod na zásadu odôvodňovať vylúčenie činností profesnej alebo obchodnej povahy z pojmu „súkromný život“ (pozri rozsudok Niemietz vs Nemecko zo 16. decembra 1992, séria A č. 251- B, strany 33 – 34, § 29, a už citovaný rozsudok Halford, strany 1015 – 1016, § 42). Uvedený široký výklad zodpovedá výkladu dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 […]“.

    Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-101/2001 zo 6.11.2003 (Lindqvist), §24:
    „Pojem osobné údaje používaný v článku 3 ods. 1 smernice 95/46 sa podľa definície v jej článku 2 písm. a) vzťahuje na akúkoľvek informáciu týkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Pojem sa nepochybne vzťahuje na meno osoby v spojitosti s jej telefónnym číslom alebo informáciami o jej pracovných podmienkach alebo záľubách“.

  5. Ja si myslím, že tento názor je viac než sporný. V prvom rade aj ak je adresa jack.sparrow@nlight.eu čisto fiktíva, nemusí jednoznačne identifikovať osobu a preto nemusí byť považovaná za osobný údaj. Podobne to platí (aj keď opačne) aj o adrese 0707772351@gmail.com. Kto vie napríklad povedať že 0707772351 nie je práve rodné číslo? Ak správne interpretujem zákon (a podľa príkladu s IP adresou) ak teda IP adresa môže identifikovať osobu, tak by sa teda mala považovať za osobný údaj. Preto je trocha čudné, že Úrad pred pár rokmi na moju otázku jednoznačne odpovedal že email adresa osobný údaj nie je.

    Podla mňa sa zákon dá v tomto prípade (ako aj v mnohých iných) interpretovať všelijako. Záleží kto bude mať lepšieho právnika. Lebo podľa logiky zákona by sa dal takmer každý údaj dal považovať za osobný údaj, najmä za prítomnosti vysokopotenciálneho motivačného poľa.

    Zákon v tomto smere prebehol naše poznanie. Deterministický prístup zákona k osobným údajom nemusí byť práve najlepší. Možno by pomohol tento článok: http://storm.alert.sk/work/papers/files/semancik-basic-properties-of-persona-model.pdf

Pridaj komentár